Digitálna, satelitná alebo káblová TV?
Digitálna televízia je nový spôsob šírenia televízneho signálu. Rozlišujeme satelitnú, káblovú a pozemskú digitálnu televíziu. V Európe boli prijaté štandardy DVB-S (Satellite), DVB-C (Cable) a DVB-T (Terrestrial) ako tri normy a spôsoby na príjem digitálnej televízie.
Projekt DVB (Digital Video Broadcasting) je TV konzorcium asi 260 vysielateľov, výrobcov, sieťových operátorov, softvérových vývojárov, regulačných orgánov a iných spoločností z 35-tich krajín sveta, ktoré v podstate vytvorilo globálne štandardy na prenos digitálnej televízie a pridružených dátových služieb. Služby založené na DVB štandardoch sú dostupné na každom kontinente s asi 120-timi miliónmi predaných prijímačov.
Digitálna televízia je veľmi flexibilná. Chvíľu môžete pozerať televíziu, chvíľu surfovať na internete, alebo dokonca nakupovať. Projekt DVB totiž pracuje aj na otvorenej platforme interaktívnych domácich multimediálnych zariadení, ktoré sú známe vo svete pod skratkou MHP (Multimedia home platform).
Digitálna televízia prináša viac programov a oveľa efektívnejšie využitie frekvenčného rádiového spektra.
Hoci digitálne pozemné televízne vysielanie je v súčasnosti na Slovensku stále v obmedzenej testovacej prevádzke, digitálna televízia je napriek tomu na Slovensku populárna vďaka satelitnej digitálnej televízii.
Podľa dostupných informácií počty zákazníkov programových balíkov ponúkaných na Slovensku vysoko prevyšujú počty zákazníkov IPTV a digitálnej káblovej TV a veľmi vysoké počty dosahuje aj počet individuálnych inštalácií digitálnej satelitnej TV.
V súčasnosti prichádza ako na Slovensku tak v celej Európe navyše k ďalšiemu rozvoju digitálnej satelitnej televízie, keď viacero vysielateľov začína zaraďovať kanály vo vysokom rozlíšení. Viacero kanálov v ostrej prevádzke bolo pridaných pred Euro 2008 vo futbale, ako je známe Slovensko získa svoj prvý HD kanál počas OH 2008 v podobe Trojky STV vysielanej aj cez satelit.
Základy digitálneho satelitného TV vysielania
Zdrojom satelitného vysielania prijímaného koncovými zákazníkmi sú satelity obiehajúce Zem v geostacionárnych pozíciách nad rovníkom, teda nachádzajúce sa vždy nad rovnakým miestom na Zemi.
Geostacionárne satelity obiehajú vo výške približne 35 786 km, ich poloha je tak jednoznačne určená zemepisnou dĺžkou, na ktorej sa satelity nachádzajú, napríklad 19.2 E alebo 23.5 E. Na približne rovnakej pozícii sa môže nachádzať aj viacero satelitov, na pozíciách 19.2 E a 28.2 E sa nachádza napríklad po päť satelitov.
Každý satelit má viacero vysielačov, transpondérov, rádovo 20 až 30, niektoré najnovšie na úrovni až 60. Na každom sa vysiela signál o šírke medzi približne 25 MHz až 35 MHz vo frekvenčnom pásme 10.7 GHz až 12.75 GHz, buď s vertikálnou alebo horizontálnou polarizáciou. Celková spotreba energie satelitu pokrývajúceho takmer celú Európu sa pohybuje na úrovni 5 kW až 10 kW
Každý satelit má definovanú mapu sily signálu za ideálného počasia, respektíve pásma so zodpovedajúcim priemerom paraboly pre príjem dostatočnej úrovne signálu.
V štandardnej konfigurácii signál z jednej družice odráža a sústreďuje do jedného bodu kovová parabola, tzv. LNB konvertor signál zachytáva a konvertuje na elektrický signál s nosnou frekvenciou medzi 950 MHz až 2.15 GHz.
Populárny je súčasný príjem z družíc nachádzajúcich sa na viacerých rozličných pozíciách pomocou viacerých konvertorov. Tieto sa tak všetky nemôžu nachádzať v ideálnom bode pre príjem, pri väčšom priemere paraboly je ale signál dostatočne silný aj pri stredovej rovine paraboly nenasmerovanej priamo na danú družicu.